
Novembrové štvrtky a piatky sa pre členov krúžku prvej pomoci na našej škole pod vedením p. profesorky Drugdovej nesú v znamení hesla - „zo žiaka učiteľ“. Boli sme poverení úlohou priučiť žiakov Základných škôl na Haličskej ceste 7 a 8 a ZŠ
Novomeského v Lučenci, základom obväzovej techniky a zdokonaliť ich v kardiopulmonálnej resuscitácii. Hneď v prvý deň sme si po škole s elánom nahodili

naše záchranárske vesty, zobrali vedomosti do hrsti, tiež kufor s výbavou a foťák a utekali sme na základnú. Veď záchranári si nemôžu dovoliť meškať. Na chodbe sme to ešte raz predýchali a nesmelo zaklopali. S otvorením dverí sa na nás vyvalili desiatky pohľadov a v každom z nich bolo jasne vidieť veľký otáznik. A čo prečítali oni v našich tvárach...? Všelijaké pocity sa nám v hlavách preháňali. Mali sme však veľké odhodlanie nesklamať tých, ktorí nás sem poslali.
Začali sme šatkovými obväzmi ruky a hlavy. Vysvetlili sme im, načo jednotlivé obväzy slúžia, kedy ich máme použiť a pri akých poraneniach. Praktická časť bola o trochu náročnejšia, pretože deti predvádzali naozaj vynaliezavé druhy obvinov. Trpezlivosťou a ochotou sme však dosiahli, že deti obmotávali ovínadlá skoro ako profíci. Kardiopulmonálna resuscitácia ich bavila viac a hneď bolo cítiť, že v učebni panuje živšia nálada. Hlavné bolo žiakov naučiť správny postoj, vyhľadať miesto pre tlak, rytmus a techniku stláčania hrudníka a umelého dýchania. Nezabudli sme im vysvetliť postup, ktorý by mali dodržiavať, ak nájdu človeka v bezvedomí. Hrudník bábky sa nie vždy správne nadvihoval, deti s ňou však neúprosne zápasili.
Na záver padlo pár fotiek, úsmevov a poďakovaní. Neboli však posledné, pretože za krátky čas zavítame na základnú školu opäť. Opäť tí istí žiaci zdravotníckej školy a deti zo základnej školy. V rovnaký deň aj hodinu , s tým rozdielom, že sa medzi nimi utvorilo priateľstvo. A ktovie, možnože sa raz stretneme na nemocničnej chodbe ako kolegovia.
Emuša Rábiková a M. Sekulová
Comments
Klobúk dole
Nie som členkou krúžku prvej pomoci, ba aj s predmetu PrP to nevyzerá najlákavejšie, no pred týmito mojimi spolužiakmi a spolužiačkami tvrdím že môžeme mať rešpekt... A nielen pred nimi ale pred každým kto dokáže presne to čo ani náhodou nie je také jednoduché ako to vyzerá... Dokázať naučiť decká ako sa zachovať v rizikových situáciách, ako prispieť k záchrane života.... to chce viac než vedomosti... Klobúk dole pred vami !!!