Čaro vianoc

Čaro Vianoc neobišlo našu školu ani tento rok. Anjelovi s čertom sa ušla milá úloha  porozdávať vianočnú poštu študentov, našim učiteľom, ale aj ostatným zamestnancom školy, aby si na malých pozdravoch prečítali pár milých slov od kohokoľvek z nás, našej školy. Oči pobehujúce z jednej strany

lístočka na druhú sa plnili slzami šťastia a o pár sekúnd v triedach nasledovali objatia a vrúcne ďakovania. Posledný vyučovací deň v roku sme zakončili návštevou ekumenickej bohoslužby, po ktorej sme sa pred kostolom rozlúčili so spolužiakmi i učiteľmi ako členmi rodiny. Tento krásny pocit, čaro Vianoc, nemá každý to šťastie prežiť v kruhu najbližších. Osudom tých najslabších je v mnohých prípadoch prežiť ich osamelo, len vo svojich izbičkách. Podobne sú na tom naši spoluobčania s mentálnym a telesným postihnutím. Teraz je ich rodinou Domov sociálnych služieb Libertas, preto sme sa všetci žiaci 2. A triedy s triednou p. profesorkou Sekulovou a p. profesorkou Bolčovou, vybrali  preniesť vianočnú atmosféru ku nim. Prekvapili sme ich v sprievode preoblečeného čerta a anjela. Zaspievali sme im  vianočné koledy. Každého sme obdarovali vlastnoručne vyrobenými pohľadnicami a rôznymi malými darčekmi. Úsmevy, ktoré sme im vyčarovali na tvárach, stáli za to. Mnohí z nás sme sa museli držať za ruky, aby sme sa nerozplakali. Zo začiatku sme sa aj trochu obávali stretnutia s nimi, ale po pár  slovách sme zistili, že je všetko v poriadku, že im stačí tak málo, aby boli šťastní a najviac radosti sme im urobili  svojou prítomnosťou.


Vianoce sa začali pre nás tými najkrajšími darčekmi – dostali sme lásku, radosť toho druhého, dostali sme pocit šťastia.